Hejteri a hrdinovia: Čo môže zmeniť umenie?

Umenie má robiť svet krajším. Čo si ale počať s umením v čase, kedy stúpajú nenávistné prejavy a extrémizmus? O angažovanej tvorbe bude s Ivanou Šátekovou, Matúšom Maťátkom a Alešom Vojtáškom diskutovať Michaela Kučová.

---

HEJTERI A HRDINOVIA: Čo môže zmeniť umenie?
Hostia: Ivana Šáteková | Matúš Maťátko | Aleš Vojtášek
Moderátor: Michaela Kučová
Deň | Čas:  11.08. (sobota) | 14:00
Miesto: Urban Market 2018 (Summer Edition) na Grape Festival 2018

---

Ivana Šáteková
Ivana si vybrala to čo jej je najbližšie. Na strednej chodila na všetky možné krúžky, v hre bola aj pantomíma. Rodičia sa jej smiali, že trikrát sa jej niečo podarilo nakresliť a už chcela ísť na VŠVU. Nakoniec sa Ivana stala absolventkou VŠVU, kde ukončila štúdium na Katedre maľby a iných médií. Paradoxne, nakoniec sa najviac venuje kresbe, ktorú robí viac ako remeslo a to je aj to čo ju baví a živí. Je finalistkou Essl Art Award 2013 a držiteľkou Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2014. Dokonca aj vo voľnom čase si kreslí a berie to tak, že si skôr ide konečne len tak čarbať, napríklad komiksové postavičky. Jej kresby sú hravé, narába v nich s humorom jej vlastným, niekedy nekompromisným, až mrazivým. Cez humor, iróniu a nadhľad sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským otázkam. Kresba jej slúži okrem iného aj ako kritický nástroj, ktorým dokáže poukázať na rôzne zvláštnosti dnešnej spoločnosti, akými sú napríklad tridsiatnici žijúci u svojich rodičov a neschopní vlastných rozhodnutí. Najnovším projektom je výstava Hejtslováci. Je veľmi pravdepodobné, že sa o ňom bude hovoriť rovnako dlho ako o vlaňajšej sérii ironicky ostrých výšiviek a malieb Slovákov, ktorú nazvala Hore hajl, dolu hajl. Dá sa povedať, že je to vlastne jej prirodzené pokračovanie. Pracuje s kľúčovými slovami, ktoré majú v slovenčine krátku históriu, no silný dosah – hejt, hoax, fake news, trolling, kyberšikana. Je členkou kresliarskeho tria Dzive a redakčného tímu časopisu pre deti Bublina.

Matúš Maťátko
Skúsil byť raperom, no nakoniec absolvoval VŠVU v Ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie a stal sa z neho výtvarník. Ako ale sám tvrdí, ak by nebol výtvarník, bol by archeológ alebo historik. Dnes sa venuje najmä veľkoformátovému linorytu aj keď sám o sebe hovorí: „Som najmä grafik a ilustrátor a to tvorí hlavnú časť mojej práce, no rád pracujem aj na objektoch, reliéfoch a rád by som robil aj sochu.“ Jeho tlače predstavujú jedinečné autorské diela, ironizujúce súčasný svet a jeho starosti. Nevyhýba sa však ani politickej symbolike. Autor ilustrácií knihy Jaro kriplů (Daniel Rušar, Paskuda Books, 2011), ktorá bola ocenená ako Najkrajšia kniha jari 2011. V roku 2012 predstavil svoju tvorbu na štyroch výstavách v Japonsku. V roku 2016 absolvoval cez združenie Slowpunch výtvarnú stáž na Bali. Za knihu Lapinovci z letiska (Trio Publishing) získal cenu Najkrajšia kniha jesene 2015 a Najkrajšia kniha Slovenska 2015. V roku 2016 predstavil svoju novú knihu Červený vírus a kučeravý Sebastián (Perfekt). Vo verejnom priestore realizoval veľkoplošné maľby v areáli 4D gallery v Galante, veľkoplošnú maľbu Anjelov na Mariánskej ulici v Bratislave a veľkoplošnú maľbu vo foayer Novej Cvernovky (Džin z fľaše je vypustený…). V roku 2017 realizoval vlastnú autorskú vyśatvu “Hrdinovia práce”. Úlohou projektu nie je vyzdvihovať a oslavovať totalitných hrdinov, ale skúmať a hľadať v historických prameňoch ich úlohu v rámci doby v súvislosti a v porovnávaní s hrdinami súčasnej doby. Najnovším spoločným projektom spolu so Šimpe Ondrušom je výstava “Loď bláznov”, ktorá nápadne reaguje na súčasnú politickú situáciu. Krajina vyvrhla kapitána, krajina stráca smer, krajinu čakajú búrky. Diela Matúša Maťátka delikátne ilustrujú stav posádky, myšlienkové sťažne i potkany v podpalubí. Výberom lino a drevorytov aktualizuje text do dnešných pomerov. Portrétmi, gestami a ideovými detailami voľne zobrazuje rôzne formy a fázy stredoeurópskej identity, pamäte a pomätenia.

Aleš Vojtášek
Výtvarník a fotograf Aleš Vojtášek sa svojou tvorbou zameriava najmä na umeleckú a módnu fotografiu. Nebráni sa však prieniku aj do iných médií ako sú napríklad koláže, maľba, video či umelecké inštalácie. Pre jeho tvorbu je vždy typický aj druhý plán a diela reflektujúce dobu. Sociálne skupiny, náboženstvo, shopoholizmus, konzum, matéria vs. duchovno, sloboda, útlak, integrácia – to je len zlomok tém z autorovho portfólia. Aleš Vojtášek má za sebou viaceré výstavy a umelecké projekty. S jeho prácami sa mohli diváci stretnúť okrem Slovenska aj v ďalších krajinách – Česká republika, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Rusko, Mexiko a Kolumbia. Aktuálnym fotografickým projektom Aleša Vojtáška je výstava vo verejnom priestore s názvom /trʌst/. Projekt vytvorený v rámci multižánrového festivalu [fjúžn] je akési voľné pokračovanie portrétnej série I AM IN, s ktorou sa na festivale a následne aj na vlakovejj stanici v Trenčíne predstavil minulý rok. Na rozdiel od minuloročného projektu, ktorý prezentoval integráciu desiatich osobností, ktoré menia a obohacujú svojou prácou slovenskú spoločnosť na základe konkrétneho hmotného prínosu, v projekte /trʌst/ sa autor rozhodol na daný fenomén pozrieť abstraktnejšie, o to však obšírnejšie. Rodina, láska, socializácia, sociálne štruktúry, osobné a pracovné plány – všetko, čo tvorí náš každodenný život. Dôvera, téma 13. ročníka festivalu, sa stala istým pojítkom novej kolekcie portrétov a v najrôznejších podobách sa zrkadlí v konkrétnych životných príbehoch.