Mlynica – projekt hodný pozornosti, experiment hodný nasledovania.

Projekt Mlynica je v prvom rade o odvahe investora. Za ňou ju však podopiera bystré uvažovanie a rozhľadenosť. Ísť do nevšedného projektu je experiment, ktorého rizikom je najmä odhadnúť svoju klientelu, či je dostatočne adaptabilná a má otvorenú myseľ. 

Veľmi dôležitým medzičlánkom je voľba architekta. Takého, ktorý sa dokáže výzvy na premenu funkcie stavby solídne zhostiť a porozumie esencií, ktorú si konverzia vyžaduje. Šancu dostal ateliér GutGut – skúsení architekti rekonštrukcií aj konverzií, ktorí pomohli k vzniku jedinečného diela.

Areál Mlynice sa nachádza v širšom centre Bratislavy v dožívajúcej priemyselnej oblasti. Vďaka svojej polohe, rozsahu a dopravnému napojeniu má lokalita veľký potenciál. Jej budúcnosť tkvie v premene na novú administratívno-obytnú štruktúru. Nováčik Mlynica však nie je prvou konverziou v okolí. Spolu s neďalekou prerábka vodárenskej veže na architektonický ateliér sú zárodkom aj architektonicky zaujímavej oblasti.  

Novostavba býva jednoduchším riešením, no konverzia má iskru v neopakovateľnosti a jedinečnom duchu stavby. Zahraničie je plné takých príkladov. Zlúčením rôznych prostredí, funkcií a typológií vzniká unikátna identita. V Mlynici sa prepojil industriálny pôvod so súčasnými potrebami flexibilného pracovného prostredia, netradičného eventového priestoru a dopytom po inom druhu bývania.

Objekt Mlynice a k nemu prislúchajúceho sila spadal pôvodne pod závod Ľahkých stavebných hmôt. Od 60. rokov slúžil výrobe tvárnic, dosiek a panelov z pórobetónu. Po zhruba 30-ročnej smene sa v ňom práce zastavili a odvtedy chátra. Ruina s železobetónovou kostrou vyplnenou pórobetónom poslúžila architektom ako báza, ktorú doplnili oceľou a sklom a zjemnili tehlou a drevom. Jestvujúce povrchy v interiéri očistili a ošetrili, no neprekryli, aby mohol autentický industriány charakter naďalej vyznievať. Do priestrannej 7-podlažnej schránky bývalej fabriky pribudli nové stropy a deliace priečky, no svoju otvorenosť si budova Mlynice zachováva.

4 kancelárske podlažia ponúkajú širokú škálu typov pracovného prostredia. Priestor pre sústredenú prácu jedinca, interaktívnu prácu v kolektíve či firemné open space pracovisko. Na výber sú uzavreté bunkové kancelárie, otvorený coworking, aj flexibilný pracovný blok so zasadačkou, hygienou a kuchynkou. Na dvoch najvyšších podlažiach je lokalizované bývanie. K dispozícii je 6 loftov a každý z nich má špecifické priestorové usporiadanie. Život v takomto lofte sa odohráva okolo schodiska. Napájajú sa naňho obytné medzipodesty, ktoré zostávajú otvorené a preberajú na seba funkcie izieb. Ku každému bytu prislúcha rozmerná terasa, tá najväčšia dokonca s prestrešením. Celé prízemie Mlynice s množstvom nových presklení zabrala vzdušná centrálna hala, ktorá je charakteristická zbytkovými telesami násypníkov. Priestor, ktorý sa dá prispôsobiť rôznym druhom verejných či súkromných podujatí je dnes už v plnej prevádzke. Susediaci objekt sila by mal dostať novú kancelársku horizontálu a vo valci bývalej nádrže vzniknúť až 9 nových podlaží s novými okennými otvormi. V exteriéri sa nezabudlo na úpravy verejného priestranstva a potrebné parkovacie kapacity. Každá z ponúknutých funkcií v Mlynici prináša nové skúsenosti a dojmy z nezažitej atmosféry, rozmerov, výšok, priestorov, otvorenosti či prepojení. Miesto niekdajšej výroby, teda produktivity má zotvať v podobe inšpirujúceho kreatívneho prostredia.    

Namiesto obvyklého búrania priemyselných ruín akou bola aj Pórobetónka sa títo pamätníci doby môžu vďaka premene a znovuvyužitiu stať nositeľmi kontinuity, aj originálnej identity. Ako symbol nového života zóny. Mlynica je toho výborným príkladom.

Text: Ing. arch. Beáta Paňáková
Foto: Dobové fotografie – zdroj: TASR, Rekonštrukcia a súčasný stav – BoysPlayNice Photography & Concept, Vizualizácie – GutGut